História pltníctva na Dunajci

Už od najstarších čias Dunajec pokladali za dôležitú dopravnú tepnu, veď už v 2. storočí pred n. l. cez Pieniny prechádzali grécki i rímski kupci k Baltickému moru za jantárom. Túto oblasť vtedy obývali galskí Kelti. Po nich sa tu neraz objavili Germáni a potom Slovania. Slovania využívali pltníctvo na tejto rieke pre dopravu tovarov i osôb do oblasti Visly až k Baltickému moru. V stredoveku po vytvorení feudálnych dŕžav, v časoch bojov a rozporov, sa vodná cesta natoľko nemohla na Dunajci využívať.

V 18. storočí jeden z európskych rozhľadených ekonómov Gregor Berzeviczy z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami navrhol v jednom svojom pojednávaní Economie und Comerz Ungarn, ktoré vyšlo v Nemecku, znova intenzívne využívať rieky Dunajec a Poprad ako dôležité vodné dopravné cesty pre tovary spišských miest, ktoré by sa takto najlacnejšou cestou dostali do Varšavy, ale najmä do hanzovných miest pri Baltickom mori a cez ne ďalej... Na ich splavnenie v horných tokoch bolo potrebné vybudovať drevené závory a splavy, aby aj preťažené plte alebo člny mohli plávať už od Spišskej Starej Vsi, alebo od zámku Niedzica po Dunajci a od Kežmarku po Poprade. V období plnej sezóny už roky vidieť každých niekoľko minút celé súpravy pltí plávajúcich cez Pieniny.


Sú to poľské plte, ktoré kedysi plávali – pred vybudovaním priehrady pod nedeckým zámkom – z veľkého prístaviska v Čorštíne (Czorsztyn) a plavili sa niekoľko desiatok kilometrov cez najkrajšie úseky prielomu Dunajca do kúpeľov v Šťavnici (Szczawnica).