Pieniny

Reliéf a pôda

Geologicky je územie Pienin tvorené úzkym bradlovým pásom pretínajúcim okolité flyšové podložie, ktorý sa v najmladších treťohorách vplyvom horizonálnych tlakov z vrásnenia flyšového podložia vztýčil miestami až do kolmého smeru a výrazne zúžil - z asi 100 km na súčasných pár kilometrov. Mäkšia horninová skladba bradlovéhoho podložia tvorená najmä bridlicami a zlepencom neodolala eróznym vplyvom vody - Dunajca, Lesnického potoka, či eróznej sile počasia - najmä vetra. Stáročiami pôsobiaca erózia vymodelovala na tomto úzkom bradlovom páse reliéf nádherných tvarov - bizardné skalné bralá, vápencové kolmé steny a hlboké kaňony či jaskyne.

Pohľad z plte na približne 500 metrov takmer kolmú stenu vystupujúcu priamo z hladiny Dunajca, či pred koncom splavu na asi 300 metrov vysoký skalný masív týčiaci sa bezprostredne nad turistickým chodníkom vedúcim tiesňavou Lesnického Potoka, dáva možnosť uvedomiť si, že práve vertikálna členitosť réliefu robí toto územie tak príťažlivým a vyhľadávaným. Horstvo Pienin pritom nevyniká svojou nadmorskou výškou, je tu síce zopár brál mierne prevyšujúcich 1000 m.n.m., väčšina dominánt však túto hranicu zďaleka nedosahuje.

Pôdne pomery v regióne Pienin úzko súvisia s charakterom reliéfu a s horninovou skladbou podložia. Významne sa tu prejavuje rozličná minerálna skladba flyšu a bradlového pásma. Minerálna bohatosť vápencov bradlového pásu je tu v kontraste s flyšovým substrátom typickým pre menej úrodné pôdy. Okrem týchto geologických daností vplývajú na charakter pôdy v Pieninách klimatické pomery a najmä sústavne prebiehajúca vodná a veterná erózia.

Podnebie

Pieniny patria to mierneho severského klimatického pásma, pričom ich väčšia časť spadá v rámci neho k mierne teplej zóne s dolinovým a kotlinovým charakterom,  s typickou miernou až studenou zimou. Priemerná júlová teplotou tu stúpa nad 16C a januárová zase klesá pod -3C. Zvyšná časť Pienin patrí do mierne chladnej zóny - s priemernou júlovou teplotou nepresahujúcou 16C. Vo všeobecnosti platí, že so stúpajúcou nadmorskou výškou je podnebie chladnejšie a vlhšie.

Priemerné ročné a mesačné teploty a úhrny zrážok: 

• Červený Kláštor (465 m.n.m.) = 6.0 ^oC / 700 mm [ január (-5.3 / 38), júl (15.5 / 97) ]
• Vysoké Skalky (1050 m.n.m.) = 4.4 ^oC / 900 mm [ január (-5.8 / 47), júl (13.6 / 115) ]
  

Pre región Pienin sú v jeseni a v zime typické inverzné klimatické situácie, kedy je vo vyšších polohách slnečno a teplo, kým doliny sú ponorené do chladnej a vlhkej hmly. Aj z tohto dôvodu je ideálnym obdobím pre pešiu turistiku práve jeseň. Priemerný počet letných dní je nižší ako 50, letá sú slnečné a mierne teplé s častým výskytom prudkých búrok regionálneho rozsahu. Počet dní so zrážkami kolíše v rozpätí 140-180 dní/rok, čo prináša do Pienin a Zamaguria dostatočné množstvo vlahy. Približne polovica celkového úhrnu zrážok sa vyparí, zvyšná polovica odtečie.

Vodstvo

Región je bohatý na zrážky, približne polovica z celkového úhrnu zrážok sa vyparí, zvyšná polovica odtečie. Pieniny a Zamagurie patria do povodia rieky Dunajec, keďže tu smerujú všetky toky Zamaguria. Tieto vodné toky zbierajú vodu z územia s rozlohou 1496 km2, ktoré rieka Dunajec a neskôr poľská rieka Wisla odvádza do Baltického mora.

Prvým slovenským prítokom vlievajúcim sa do Dunajca na území Pienin je Osturniansky Potok, ktorý pramení na slovenskej strane - pri obci Osturňa, no do Dunajca sa vlieva ešte na poľskej strane pod názvom Kacwinianka pod obcou Niedzica, tesne pred jeho vstupom na Slovensko. Najväčšími a najvýznamnejšími prítokmi sú však potok Rieka - prameniaci pod Spišskou Magurou a odvádzajúci menšie prítoky z okolia Reľova, Spišských Hanušoviec, Matiašoviec a Spišskej Starej Vsi. Do Dunajca sa Rieka vlieva ihneď pod mestečkom Spišská Stará Ves. Približne v polovici cesty medzi obcami Červený Kláštor a Majere do Dunajca smeruje potok Jordanec odvádzajúci vodu z obce Havka. Asi o kilometer ďalej - pri vstupe do obce Červený Kláštor nájdete menší potôčik Lechnický Potok, ktorý pramení nad obcou Lechnica. Dôležitý prítok je potok Lipničanka prameniaci pod chrbtom Malých Pienin, ktorý odvádza vodu z okolia Stráňan, Veľkého Lipníka, Haligoviec, Veľkej Lesnej a Červeného Kláštora. Do Dunajca sa Lipničanka vlieva v strede obce Červený Kláštor pri NKP Červený Kláštor, pred vstupom do Pieninského Národného Parku. Posledný slovenský prítok Dunajca je Lesnický Potok prameniaci nad obcou Lesnica na úpätí Malých Pienin, ktorý sa do Dunajca vlieva ihneď po opustení známej tiesňavy Prielomu Lesnického Potoka.

Na poľskej strane sú to zase menšie prítoky v obci Sromowce a väčšie potoky Krosnica a Grajciarek vlievajúce sa do Dunajca pod poľským kúpeľným mestom Szczawnica.

Najvýznamejšej rieke Dunajec je venovaný detailnejší popis, ktorý nájdete tu.

V regióne Pienin a Spišskej Magury sa nachádza množstvo malebných jazier. Veľmi hodnotnými sú jazerá:

• Veľké Osturnianske Jazero
• Jezerské Jazero
  
• Malé Jazerá
  

Rastlinstvo a živočíšstvo

Bohatstvo pieninskej flóry a fauny sa už v dávnej minulosti priam núkalo do pozornosti človeka. Červenokláštorskí mnísi tu zbierali liečivé rastliny, čo dokazuje aj herbár, spájaný s menom mnícha Cypriána.

Flóra 

Rastlinstvo v Pieninách je usporiadané do výškových stupňov, pričom svojou pestrosťou kopíruje rozmanitosť minerálnej skladby podložia. Vo všeobecnosti platí, že rastlinné spoločenstvo rastúce na flyšovom podloží Spišskej Magury je druhovo podstatne chudobnejšie ako pestrá kvetena Pienin minerálne bohatšieho vápencového podložia bradlového pásu Pienin. A práve druhová pestrosť pieninskej flóry je to, čo fascinuje botanikov. Rastú tu totiž mnohé druhy vzácnych rastlín a endemitov, ich typickými predstaviteľmi sú králik Zawadského, rebrica horská sibírska, púpava pieninská či arábka chochlikatá. Vzhľadom na relatívne nízku nadmorskú výšku tvorili v lesný kryt Pienin v minulosti najmä bučiny, príchod človeka do Pienin znamenal aj doplnenie pôvodných bukových monokultúr o smrek, borovicu vejmutovku, smrekovec a o náletové dreviny - brezu a jarabinu.

Aj pre pieninskú faunu je typická druhová pestrosť, ktorú do značnej miery ovplyvnila a naďalej ovplyvňuje značná geomorfologická členitosť, striedanie rôzne exponovaných svahov, kaňonovitých roklín, skalnatých strání, súvislých lesov, náhorných plání a lúk. Vyskytujú sa tu mnohé vzácne živočíchy a jeden endemický druh (chvostoskok). Zo vzácnejších druhov bezstavovcov treba spomenúť motýľa jasoňa červenookého, kobylku pieninskú a koníka belasonohého, zo vzácnejších druhov vtákov v Pieninách hniezdi výr skalný, myšiak hôrny, sokol myšiar, skaliar pestrý či ohrozené druhy -  tetrov hlucháň a jarabica poľná. Zo vzácnejších cicavcov možno vidieť loviť vydru riečnu, vlka dravého či rysa ostrovida, z rýb sa tu vyskytuje pstruh potočný a dúhový, hlaváč obyčajný, lipeň obyčajný, jalec hlavatý a obyčajný, mrena obyčajná, šťuka obyčajná či hlavátka obyčajná ako náhrada za pstruha morského.