Home arrow Pieniny

Related Items



Pieniny

Drukuj Email
(8 hlasujúcich)
There is no translation available, please select a different language.

Z
dá sa, že k severovýchodu Slovenska boli bohovia "pri zrode sveta" až nezvyčajne štedrí, keď ho obdarovali takto nádherným reliéfom a pestrou prírodou. Zasnežené tajomné štíty Vysokých Tatier ohraničujúce územie zo severu tu postupne prechádzajú cez Belianske Tatry do ďalšieho územného skvostu - horstva Pieniny s riekou Dunajec. Vyberme sa teda 30 km severne od Vysokých Tatier, medzi Spišskú Maguru a Ľubovniansku vrchovinu a pozrime si toto neobyčajné bohatstvo prírodných krás, historických pamiatok a spoznajme život ľudí v goralských dedinkách.

Pieniny & Dunajec - Malé Pieniny Pieniny - jedno z najkrajších pohorí na Slovensku sa rozprestiera na ploche približne 100 km2. Polovica pohoria Pienin pritom patrí Slovensku, druhá polovica leží na území Poľska. Slovenská časť je ohraničená prirodzenými prírodnými prekážkami - riekou Dunajec na západe a hrebeňom Malých Pienin na východe. Celé územie slovenských Pienin leží v okresoch Kežmarok a Stará ľubovňa. A práve najhodnotnejšia časť územia Pienin sa nachádza priamo tu - medzi obcami Červený Kláštor, Lesnica, Haligovce a v ich najbližšom okolí, pričom je typická svojou výraznou členitosťou, meandrami vodných tokov zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami.

Územné členenie Pienin

  • Czorsztynske Pieniny - nachádzajú sa v západnej časti Pienin na poľskom území, tiahnu sa od Zelených Skaliek po sedlo Szopka pod Troma Korunami, ich súčasťou sú bralá Czorsztyn a Niedzica
  • Centrálne Pieniny - rozkladajú sa po oboch stranách Prielomu Dunajca, na poľskej strane sú ich súčasťou známe a dominantné bralá Tri Koruny a Sokolica, na slovenskej strane zase hrebeň Kláštornej Hory, hrebeň Holice a Haligovské Skaly
  • Malé Pieniny - nachádzajú sa vo východnej časti Pienin a tvorí ich široký hrebeň po oboch stranách štátnej hranice začínajúci nad obcou Lesnica, ktorý pokračuje až k sedlu Rozdiel nad obcou Litmanova. V kontraste s ich pomenovaním sa tu nachádza najvyšší vrchol v Pieninách - Vysoké Skalky  

Reliéf a pôda

Geologicky je územie Pienin tvorené úzkym bradlovým pásom pretínajúcim okolité flyšové podložie, ktorý sa v najmladších treťohorách vplyvom horizonálnych tlakov z vrásnenia flyšového podložia vztýčil miestami až do kolmého smeru a výrazne zúžil - z asi 100 km na súčasných pár kilometrov. Mäkšia horninová skladba bradlovéhoho podložia tvorená najmä bridlicami a zlepencom neodolala eróznym vplyvom vody - Dunajca, Lesnického potoka, či eróznej sile počasia - najmä vetra. Stáročiami pôsobiaca erózia vymodelovala na tomto úzkom bradlovom páse reliéf nádherných tvarov - bizardné skalné bralá, vápencové kolmé steny a hlboké kaňony či jaskyne.

Pieniny & Dunajec - pohľad zo Sokolice na Prielom Dunajca Pohľad z plte na približne 500 metrov takmer kolmú stenu vystupujúcu priamo z hladiny Dunajca, či pred koncom splavu na asi 300 metrov vysoký skalný masív týčiaci sa bezprostredne nad turistickým chodníkom vedúcim tiesňavou Lesnického Potoka, dáva možnosť uvedomiť si, že práve vertikálna členitosť réliefu robí toto územie tak príťažlivým a vyhľadávaným. Horstvo Pienin pritom nevyniká svojou nadmorskou výškou, je tu síce zopár brál mierne prevyšujúcich 1000 m.n.m., väčšina dominánt však túto hranicu zďaleka nedosahuje.

Pôdne pomery v regióne Pienin úzko súvisia s charakterom reliéfu a s horninovou skladbou podložia. Významne sa tu prejavuje rozličná minerálna skladba flyšu a bradlového pásma. Minerálna bohatosť vápencov bradlového pásu je tu v kontraste s flyšovým substrátom typickým pre menej úrodné pôdy. Okrem týchto geologických daností vplývajú na charakter pôdy v Pieninách klimatické pomery a najmä sústavne prebiehajúca vodná a veterná erózia.

Podnebie

Pieniny & Dunajec - zasnežený hrebeň Malých Pienin Pieniny patria to mierneho severského klimatického pásma, pričom ich väčšia časť spadá v rámci neho k mierne teplej zóne s dolinovým a kotlinovým charakterom,  s typickou miernou až studenou zimou. Priemerná júlová teplotou tu stúpa nad 16C a januárová zase klesá pod -3C. Zvyšná časť Pienin patrí do mierne chladnej zóny - s priemernou júlovou teplotou nepresahujúcou 16C. Vo všeobecnosti platí, že so stúpajúcou nadmorskou výškou je podnebie chladnejšie a vlhšie.

Priemerné ročné a mesačné teploty a úhrny zrážok: 

  • Červený Kláštor (465 m.n.m.) = 6.0 oC / 700 mm [ január (-5.3 / 38), júl (15.5 / 97) ]
  • Vysoké Skalky (1050 m.n.m.) = 4.4 oC / 900 mm [ január (-5.8 / 47), júl (13.6 / 115) ]

Pre región Pienin sú v jeseni a v zime typické inverzné klimatické situácie, kedy je vo vyšších polohách slnečno a teplo, kým doliny sú ponorené do chladnej a vlhkej hmly. Aj z tohto dôvodu je ideálnym obdobím pre pešiu turistiku práve jeseň. Priemerný počet letných dní je nižší ako 50, letá sú slnečné a mierne teplé s častým výskytom prudkých búrok regionálneho rozsahu. Počet dní so zrážkami kolíše v rozpätí 140-180 dní/rok, čo prináša do Pienin a Zamaguria dostatočné množstvo vlahy. Približne polovica celkového úhrnu zrážok sa vyparí, zvyšná polovica odtečie.

Vodstvo

Región je bohatý na zrážky, približne polovica z celkového úhrnu zrážok sa vyparí, zvyšná polovica odtečie. Pieniny a Zamagurie patria do povodia rieky Dunajec, keďže tu smerujú všetky toky Zamaguria. Tieto vodné toky zbierajú vodu z územia s rozlohou 1496 km2, ktoré rieka Dunajec a neskôr poľská rieka Wisla odvádza do Baltického mora.

Pieniny & Dunajec - pohľad zo Sokolice na Prielom Dunajca Prvým slovenským prítokom vlievajúcim sa do Dunajca na území Pienin je Osturniansky Potok, ktorý pramení na slovenskej strane - pri obci Osturňa, no do Dunajca sa vlieva ešte na poľskej strane pod názvom Kacwinianka pod obcou Niedzica, tesne pred jeho vstupom na Slovensko. Najväčšími a najvýznamnejšími prítokmi sú však potok Rieka - prameniaci pod Spišskou Magurou a odvádzajúci menšie prítoky z okolia Reľova, Spišských Hanušoviec, Matiašoviec a Spišskej Starej Vsi. Do Dunajca sa Rieka vlieva ihneď pod mestečkom Spišská Stará Ves. Približne v polovici cesty medzi obcami Červený Kláštor a Majere do Dunajca smeruje potok Jordanec odvádzajúci vodu z obce Havka. Asi o kilometer ďalej - pri vstupe do obce Červený Kláštor nájdete menší potôčik Lechnický Potok, ktorý pramení nad obcou Lechnica. Dôležitý prítok je potok Lipničanka prameniaci pod chrbtom Malých Pienin, ktorý odvádza vodu z okolia Stráňan, Veľkého Lipníka, Haligoviec, Veľkej Lesnej a Červeného Kláštora. Do Dunajca sa Lipničanka vlieva v strede obce Červený Kláštor pri NKP Červený Kláštor, pred vstupom do Pieninského Národného Parku. Posledný slovenský prítok Dunajca je Lesnický Potok prameniaci nad obcou Lesnica na úpätí Malých Pienin, ktorý sa do Dunajca vlieva ihneď po opustení známej tiesňavy Prielomu Lesnického Potoka.

Na poľskej strane sú to zase menšie prítoky v obci Sromowce a väčšie potoky Krosnica a Grajciarek vlievajúce sa do Dunajca pod poľským kúpeľným mestom Szczawnica.

Najvýznamejšej rieke Dunajec je venovaný detailnejší popis, ktorý nájdete tu.

V regióne Pienin a Spišskej Magury sa nachádza množstvo malebných jazier. Veľmi hodnotnými sú jazerá:

  • Veľké Osturnianske Jazero
  • Jezerské Jazero
  • Malé Jazerá

Ich krása, nedotknutosť a čistota, no najmä jedinečnosť biotopu ich zaraďuje medzi národné prírodné rezervácie v Pieninách.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Bohatstvo pieninskej flóry a fauny sa už v dávnej minulosti priam núkalo do pozornosti človeka. Červenokláštorskí mnísi tu zbierali liečivé rastliny, čo dokazuje aj herbár, spájaný s menom mnícha Cypriána.

Flóra 

Pieniny & Dunajec - tarica obyčajná, v pozadí Vysoké Tatry Rastlinstvo v Pieninách je usporiadané do výškových stupňov, pričom svojou pestrosťou kopíruje rozmanitosť minerálnej skladby podložia. Vo všeobecnosti platí, že rastlinné spoločenstvo rastúce na flyšovom podloží Spišskej Magury je druhovo podstatne chudobnejšie ako pestrá kvetena Pienin minerálne bohatšieho vápencového podložia bradlového pásu Pienin. A práve druhová pestrosť pieninskej flóry je to, čo fascinuje botanikov. Rastú tu totiž mnohé druhy vzácnych rastlín a endemitov, ich typickými predstaviteľmi sú králik Zawadského, rebrica horská sibírska, púpava pieninská či arábka chochlikatá. Vzhľadom na relatívne nízku nadmorskú výšku tvorili v lesný kryt Pienin v minulosti najmä bučiny, príchod človeka do Pienin znamenal aj doplnenie pôvodných bukových monokultúr o smrek, borovicu vejmutovku, smrekovec a o náletové dreviny - brezu a jarabinu.

Fauna

Pieniny & Dunajec Aj pre pieninskú faunu je typická druhová pestrosť, ktorú do značnej miery ovplyvnila a naďalej ovplyvňuje značná geomorfologická členitosť, striedanie rôzne exponovaných svahov, kaňonovitých roklín, skalnatých strání, súvislých lesov, náhorných plání a lúk. Vyskytujú sa tu mnohé vzácne živočíchy a jeden endemický druh (chvostoskok). Zo vzácnejších druhov bezstavovcov treba spomenúť motýľa jasoňa červenookého, kobylku pieninskú a koníka belasonohého, zo vzácnejších druhov vtákov v Pieninách hniezdi výr skalný, myšiak hôrny, sokol myšiar, skaliar pestrý či ohrozené druhy -  tetrov hlucháň a jarabica poľná. Zo vzácnejších cicavcov možno vidieť loviť vydru riečnu, vlka dravého či rysa ostrovida, z rýb sa tu vyskytuje pstruh potočný a dúhový, hlaváč obyčajný, lipeň obyčajný, jalec hlavatý a obyčajný, mrena obyčajná, šťuka obyčajná či hlavátka obyčajná ako náhrada za pstruha morského.
Turisticky najnavštevovanejšími atrakciami v Pieninách sú Tri Koruny a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca na slovenskej strane, nachádzajúci sa medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica.

Pieniny - videoprezentácia

Z množstva ďalších prírodných klenotov tohto územia treba spomenúť:

  • Prielom Lesnického Potoka
  • Haligovské Skaly s jaskyňou Aksamitka
  • KamienskaTisina
  • Jezerské Jazero
  • Chránený areál Pieninské Lipy
  • Veľké Ostrurnianske Jazero a Malé Jazerá nd obcou Ostrurňa
  • Malé Pieniny -  bralá Vysoké Skalky, Rabštín či Lažná Skala
Rovnako by ste nemali vynechať ani návštevu poľskej časti Pienin a ich národného parku.
Komentarze (0)zobraziť komentáre

Napisz komentarz

busy