Osturňa

Osturňa leží na severozápadných úbočiach Spišskej Magury v priemernej nadmorskej výške 750 m.n.m., v hlbokej doline Osturnianskeho potoka, na hraniciach s Poľskom. Hoci na začiatku 19. storočia mala obec 1890 obyvateľov, dnes s počtom obyvateľov 384 obyvateľov nepatrí k veľkým sídlam regiónu Pienin. Impozantná je však svojou rozlohou, s dĺžkou 7 km je jednou z najdlhších obcí na Slovensku.

História
Vznik obce Osturňa založenej na majetkoch panstva z Niedzici sa datuje okolo roku 1313. Búrlivý rozvoj obce nastal v 15. a 16. storočí po valaskej, resp. šoltyskej kolonizácii. Pôvodné obyvateľstvo Osturne tvorili valasi-rusíni prisťahovaní z Lemkovštiny - nazývaní rusnáci. Rusnáci používajú rusínske nárečie ovplyvnené slovenským i poľským jazykom. Pod vplyvom svojho okolia však Osturňa čoraz viac strácala svoj ukrajinský charakter. Pôvodné pravoslávne vierovyznanie nahradilo od 16. storočia gréckokatolícke náboženstvo. V obci za Osturnianskym potokom bol postavený drevený kostolík. Jeho fundátorom bol šoltýs Kaniak. Keď kostolík roku 1796 vyhorel, na jeho mieste postavili murovaný kostol sv. Michala archanjela, ktorý slúži veriacim dodnes.

Z minulosti sa v obci zachovali hodnotné pôvodné drevené stavby, aj preto bola Osturňa vyhlásená za rezerváciu ľudovej architektúry. Domy sú usporiadané v reťazovej zástavbe domov na tzv. 'zárembkoch', ktorých delením medzi dedičov sa pôvodné medzery medzi domami zužovali. Chalupy sú zväčša zrubové, trojpriestorové so štvorcovou uzavretou zástavbou dvora. Škárovanie medzi brvnami, nárožné konce brvien i rámy okien sú maľované.

Súčasnosť
Z hľadiska rozvoja turistiky a cestovného ruchu patrí Osturňa k nejperspektívnejším obciam Zamaguria, keďže návštevníkom ponúka malebnú krajinu s nádhernými výhľadmi na Spišskú Maguru a Belianske Tatry, blízkosť dvoch národných parkov PIENAP a TANAP, či nedotknutosť prírody v symbióze so zachovanou veľmi hodnotnou ľudovou architektúrou.

Ubytovanie v Osturni

Stravovanie v Osturni